„Volám sa Jojko Kováčik a žijem so svojou mladšou sestričkou Kristínkou u svojich starých rodičov v malom rodinnom domčeku. Naše detstvo nebolo vždy veselé. Kristínka už druhýkrát musela vytrpieť nie ľahkú operáciu. Tá bola následkom činu jedinej osoby. A tou bola naša mama. Kristínka sa narodila v roku 2008. Mala len 8 mesiacov, keď sa naši rodičia rozviedli. Odsťahovali sme sa aj s mamou ku starkej. Tam sme bývali aj s maminým novým priateľom. Veľmi si už detaily nepamätám, ale v jeden zimný decembrový večer som započul zo sestrinej izby krik. Mama vyšla z jej izby a Kika bola dobitá. Zlomená ruka, noha a fialové líčko. Doteraz nosí na ľavej nohe fixator. Konal sa súd a obaja sme začali spokojne bývať u milovaných starých rodičov. Tí nám venovali všetok svoj voľný čas. Starký pracoval a starká sa so mnou učila do školy. Bol som dobrý žiak, pyšný na samé jednotky na vysvedčení. Situácia sa zmenila operáciou starého otca. Nádor na mozgu. Veľa sme plakali, lebo starký už nevie chodiť a nerozpráva. Našej milej starkej pribudla ďalšia veľká starosť. Preto po druhej operácii sestričky Kristínky sa jej snažím čo najviac pomáhať tým, že do školy chodím s ňou už len ja sám. Nosím jej školskú aktovku a čakám ju, keď ťažko kráča po školských schodoch s barlami. Keď je Kika so starkou v nemocnici na rehabilitačnom oddelení, ja zase strážim ležiaceho starého otca. Starký kašľe, je zahlienený, neviem mu pomôcť. Veľakrát mám strach, či sa práve vtedy nestane tá najhoršia vec. Veľmi sa bojím, no nemá nám kto pomôcť. Tak som s ním doma sám a nedočkavo čakám na starkú. V škole už na vysvedčení nemám síce samé jednotky a pribudli mi aj iné povinnosti, ale viem, že robím všetko pre svoju rodinu. Mám ju veľmi rád.”

List napísal a skutok vykonal Jozef Kováčik, v šk. roku 2015/2016 žiak 4. triedy, ZŠ Školská 526/53, Handlová