„V septembri k nám do triedy prišiel nový žiak Vojto. Preradili ho zo špeciálnej školy, mal ťažkosti v učení, ale bol milý, priateľský. Napriek tomu, že je Róm a pochádza z veľmi biednych pomerov, ho deti prijali medzi seba. Stálo to trochu úsilia a vysvetľovania, ale pochopili, že je iný ako oni, že nikdy nebude taký skvelý žiak, ale preto ešte nemusí byť planý človek. Rodičia detí okamžite zorganizovali pomoc pre nového spolužiaka, robili pre chudobnú rodinu nákupy, nosili oblečenie, prispeli peniažkami. A zrazu, po pár mesiacoch, sa stalo niečo zlé. Vojtov otec nebol schopný zaobstarať pre rodinu ubytovanie, a tak náš Vojto skončil na ulici. Deti túto situáciu veľmi ťažko prežívali, keď som im vysvetľovala, čo sa stalo, mnohé plakali. A hneď mu chceli pomôcť, aj keď sa dostal do nemocnice, chodili ho navštevovať a nosili mu darčeky, a keď sa vrátil medzi nás, pomáhali mu s učením, trpezlivo vysvetľovali, keď niečomu nerozumel. Tešili sa z jeho napredovania, povzbudzovali ho. Utešovali ho, keď býval v profesionálnej rodine – aj keď sa mu u tety a uja veľmi páčilo, len bol ďalej od svojich rodičov, a čakali, čo sa stane, keď si ho osvojil jeho strýko. Dnes je Vojto aj vďaka svojim spolužiakom šťastný. Stále mu pomáhajú, sem tam prinesú malý darček, sladkosť. Starajú sa o neho ako o mladšieho súrodenca. Tešia sa z toho, že sa stále zlepšuje v učení, tlieskajú jeho tanečným výkonom. Bol s nami aj v Škole v prírode, veľmi sa tešil a my spolu s ním. Posledný večer bola diskotéka, chalani sa vyobliekali, aby boli fešáci, len Vojto plakal. Keď som sa spýtala, prečo, povedal, že nemá pekné tričko. A vtedy mu jeden chlapec, ktorý s ním bol na izbe, požičal to svoje. Vojto najprv nechcel, vraj to nie je jeho tričko – nechápal, čo je to požičať. Potom si ho obliekol a bol to zrazu ten najšťastnejší chlapec pod slnkom. Vtedy som šla do izby a rozplakala som sa, stále mi znelo v ušiach: “Pozri, aký si teraz fešák!” A potom to Vojtovo: “Tak ďa-ďa-ďakujem!” A tak aj ja chcem poďakovať všetkým mojim deťom! Veľmi si ich vážim, že sú takí skvelí, rozumnejší a chápavejší ako mnohí dospelí. Ďakujem!”

List napísala Mgr. Radana Tuhárska, pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2015/2016 žiaci 3.triedy, ZŠ M.R.Štefánika, Haličská cesta 1119/8, Lučenec