„Ako prvácka učiteľka som sa tešila na mojich nových žiakov, ktorí prvýkrát vstúpia do triedy a stanú sa žiakmi. Pri uvítacom ceremoniáli však nie každý mohol ísť po vlastných nohách. Bol tu jeden chlapček na vozíčku. Volá sa Tomáško. Má 8 rokov a vážnu chorobu, ktorá postihuje jeho svaly. Okrem tejto diagnózy má veľmi slabú imunitu a lekár mu neodporučil navštevovať základnú školu spolu s deťmi. Bolo to jeho prvé stretnutie so spolužiakmi v škole, no zároveň vedel, že ich dlhú dobu neuvidí. Tomáška navštevovala jeho súkromná učiteľka, ale my sme ho stále brali ako žiaka našej triedy. V zime, keď sa už asi každý teší na darčeky a vychutnáva si tú láskavú atmosféru, nášmu Tomáškovi ukradli vozík. Vozík, ktorý používal na prepravu počas prechádzok. Vozík, bez ktorého sa nemôže nikde pohnúť. Keď som túto smutnú správu oznámila jeho spolužiakom, boli zhrození. Pýtali sa: ,,Ako to môže niekto urobiť? Prečo práve jemu? Ako mu pomôžeme?“ Vymysleli plán – vianočnú zbierku pre Tomáška. Ich plán však nebol obyčajný. Nechceli len tak vyberať peniaze od ľudí. Rozhodli sa, že prinesú svoje hračky, ktoré predajú za symbolickú cenu. Keďže na škole už predtým prebiehala akcia s názvom burza hračiek, využili sme ju ako zbierku pre Tomáška. Je ťažké vzdať sa svojich hračiek. O to viac som si vážila deti, ktoré ich priniesli. So srdcom na dlani mi povedali, že sa tešia, ak to pomôže ich chorému spolužiakovi. Musím povedať, že veľa dobrých ľudí, učiteľov a detí prispelo do tejto zbierky a podarilo sa nám peniaze vyzbierať. Príbeh pomocníkov detí sa však v tomto momente nekončí. Peniaze veľmi chlapcovi pomohli, no ja, ako jeho učiteľka, som videla, že najviac v živote mu chýbajú kamaráti. Deti prišli s nápadom, aby sme Tomáška navštevovali. Preto sa každý týždeň vyberieme s pár deťmi k nim domov. Chce to ich obetu a voľný čas. Vždy sa tam však veľmi tešia. Tomáška berú ako rovnocenného kamaráta a spolužiaka. Najviac ma potešili na koncoročnom vystúpení, kde Tomáško vystupoval s nami. Brali ho spontánne, s láskou, trpezlivosťou a ochotou. Vtedy som pochopila, že vykonávajú veľký detský čin.“

List napísala Mgr. Lucia Ferenčíková, pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2015/2016 žiaci 1. triedy, ZŠ Tbiliská 4, Bratislava