„V jedno popoludnie som sedela za počítačom. Zrazu som započula volanie.  Volanie o pomoc. „Mami niekto volá o pomoc!“ povedala som. „Ale to sa ti iba zdalo.“ Povedala mama pokojne. Nedalo mi to a išla som sa pozrieť do kúpeľne. Tam to bolo počuť dosť hlasno. Niekto volá o pomoc. „Mami, nezdalo sa mi to. Musíme niečo urobiť!“ To už bola pri mne mama a otvárala dvere na chodbu. Po čase sme zistili, že volanie vychádza z bytu pod nami. Bola to pani suseda. Volala o pomoc a znelo to, že je už dosť vyčerpaná. Snažili sme sa búchať na dvere a kričali sme, že sme tu. Ale jej psík štekal tak hlasno, že nás asi nepočula. Spomenula som si na jej muža. Jeho brat býva na dolnom poschodí. „Mami, idem za pánom susedom z prízemia, aby zavolal jej manželovi.“ „Dobre, ja idem zavolať jej synovi, mám naňho číslo.“ Tak som utekala na prízemie a hovorila som, čo sa deje pánovi susedovi. Keď sa objavil manžel pani susedy, rýchlo utekal hore výťahom. A o chvíľu tu bol aj syn pani susedy. Obaja vbehli dnu a už som len počula, ako si pani suseda pýta vodu. Len mi tak napadlo, že keď bývame v paneláku a je tu veľa bytov, nikto okrem mňa si nevšimol, že sa niečo deje. Neskôr som sa dozvedela, že pani suseda má vykĺbené bedrové kĺby. A keby včas neprišli, mohlo to dopadnúť horšie.“

List napísala a skutok vykonala Tamara Patayová, v šk. roku 2015/2016 žiačka 6.triedy, ZŠ Ul. sv. Michala 42, Levice