Bolo chladné jarné ráno, práve sme vychádzali zo zdravotného strediska, keď sa zrazu pred nami zjavilo malé čierne mačiatko so zapáleným pravým očkom. V tom k nej prišiel môj tatino a mačičku začal hladkať. Začala som ho presviedčať, či by sme tomu malému chlpáčikovi nemohli nejako pomôcť. Lebo tu na ulici skôr, či neskôr vbehne pod auto, alebo zahynie od hladu. Navrhla som mu, že by sme mačiatko mohli odviezť do organizácie mačky SOS alebo sa mu pokúsiť nájsť nový domov prostredníctvom internetu. Zobrali sme mačiatko so sebou do auta. Len čo som si ho položila na nohy, začalo priasť. Vtedy sme si povedali, že to skúsime. A skúsili sme. Najskôr sme mačiatko vzali k veterinárke. Tá ho prehliadla. Zistila, že má silno zapálené očko a ušný svrab. Následne ho ošetrila, odčervnila, zaočkovala a pribalila nám lieky. Neskôr sme ho dali aj vykastrovať. Nastal čas rozhodovania, aké dáme mačičke meno. Tatino povedal, že by sa mala volať Sadzička, lebo mala krásnu čiernu srsť, ale mne vtom napadlo meno Nina. Ale bol tu ešte jeden problém, ktorý však vyriešila naša mamina. Povedala: „Dáme ju dedkovi.“ Bol to dobrý nápad, pretože pred nedávnom mu zomrel psík, ktorého mal 15 rokov. Doniesli sme teda k nemu Ninku. Dedko si najprv nevedel zvyknúť, pretože sme s ňou často chodili na vyšetrenia ku pani veterinárke. Jedného dňa sme k nemu došli a skoro nám oči vypadli. Dedko pozeral v televízore futbal a Ninka s ním. Doteraz je to jej obľúbený program. Dedko pri našom maličkom miláčikovi ako keby omladol o 10 rokov. A teraz je z našej malej Ninky zdravá, dospelá a hlavne tučnučká mačička. Už má jeden a pol roka a lepší život by asi ani mať nemohla. Je to neobyčajná mačička. Miluje vodu a kúpanie sa v umývadle, či vani. Som šťastná, že som zachránila Ninku a dedkovi obohatila život. ”

List napísala a skutok vykonala Timea Drieniková, v šk. roku 2015/2016 žiačka 7. triedy, ZŠ Janka Kráľa 1, Nová Dubnica