“Všetko sa to začalo, keď sa mi dostala do rúk knižka k projektu Detský čin roka. Pracujem ako vychovávateľka v školskom klube detí. Jedného dňa som z nej čítala mojim tretiakom príbehy detí, ktoré bez rozdielu veku dokázali veľké činy – dokonca aj zachrániť ľudský život. Deti kniha veľmi zaujala a po každom prečítanom príbehu sa v triede rozpútala živá diskusia o príbehu, deti spomínali, čo sa stalo im a ako sa zachovali. Napadlo mi podporiť deti v konaní dobrých skutkov a povzbudiť ich, aby si viac všímali, čo sa okolo nich deje. A tak vznikla naša Kronika dobrých skutkov, ktorú dostalo každé dieťa na jeden týždeň a jeho úlohou bolo zapisovať, čo všetko za ten týždeň zažilo, komu pomohlo a tiež mohli pripojiť aj peknú kresbičku. Po týždni deti kroniku priniesli do školy a pred celou triedou prečítali svoje dobré skutky. Deťom sa to veľmi páčilo a vždy nedočkavo čakali na nové príbehy a aj na to, koho žreb určí ako ďalšieho v poradí. Všimla som si, že deti písali väčšinou o skutkoch, ktoré vykonali mimo školu a tak sa zrodil ďalší nápad – vyhlásila som triednu súťaž Metre dobrých skutkov – pomoc spolužiakom. Na realizáciu sme použili papierové metre, aké sú bežne dostupné v hobby obchodoch, deti si ich podľa vlastnej fantázie vyfarbili a potom sme ich zavesili na stenu. Vedľa metrov som deťom zavesila zarámovaný citát od Senecu: “Život meriame skutkami, nie časom”, a deti k citátu pripísali svoje predstavy, ako by ony chceli pomáhať spolužiakom. Súťaž spočívala v tom, že sme si vždy po návrate z obeda odstrihávali z papierových metrov toľko centimetrov, koľko dobrých skutkov za ten deň jednotlivé deti vykonali. V apríli sa nešťastne počas tréningu zranil žiak z našej triedy Patrik. Vyšetrenia ukázali, že má zlomenú nohu a do školy nepríde asi šesť týždňov. To bola ďalšia príležitosť pomôcť. Vyrobili sme pre Paťka plagát, na ktorý deti do pestrofarebných srdiečok napísali svoje vyznania, ako im chýba, že sa už naňho tešia, niektorí pridali telefónne číslo, či pekný obrázok. Paťko chodil do školy len na preskúšanie, a tak sme ho raz takto prekvapili a doniesli sme mu plagát a pridali sme aj zopár pesničiek z besiedky, ktorej sa kvôli zraneniu nemohol zúčastniť. Bol veľmi prekvapený z našej návštevy a jeho úsmev bol pre nás odmenou. Nakoniec Paťko prišiel do školy až na koncoročné vysvedčenie, a keďže vieme, že rád maškrtí, chceli sme ho prekvapiť tortou. Pomohla nám ju upiecť Karolínkina babička a Paťko, ako správny kamarát, sa so všetkými rozdelil. Potom nastal čas vyhodnotiť aj našu súťaž metre dobrých skutkov. Každý sa snažil, a preto dostali odmenu všetky deti, či už školské potreby, sladkosť a tí najusilovnejší, pekné knihy.“

List napísala Andrea Hubaľová, vychovávateľka, skutky vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2015/2016 žiaci 3.triedy, ZŠ Podzáhradná 51, Bratislava